Vílie dobrodružstvá

Kapitola, ktorú somnedávno napísala. Želám príjemné čítanie :D Tridsiata tretia kapitola Je ráno. Tara sa uistí, že Ally nelieta po oblohe ako minuleJ. Nelietala. Zato papierik spadol rovno do Tarinej náruče. Asi naschvál aby si dievčatám pripomenul, že majú ísť na dúfajme neočakávanú návštevu. Rebeka sa práve zobudila. „Dobré ráno. Už sa teším na návštevu našich milých čarodejok.“ povedala Rebeka škodoradostne. Tara sa ani nevedieť ako tešila. „Poďme sa prichystať.“ povedala Rebeka. „Nauč ma bojovať.“ dodala (Rebeka). „AU!!!“ zakričala Rebeka. Rebeke zrazu zosiveli oči. Nehybne sa pozerala zo sivími očami do jedného neznámeho bodu asi krátkych 10 minút. Zrazu oči dostali späť svoju zelenomodrú farbu. „Vidina?“ spýtala sa Tara. Rebeka sa spamätala a povedala: „Áno. Videla som len záblesk našej výpravy. Použili sme transportér po prvý krát ale trochu iný (na prenos do iných svetov). Ale nepodarilo sa to. Skončili sme niekde vo vesmíre. A hneď sme umreli. Dúfam, že to je len vidinové upozornenie a nie vidina.“ Na Rebeke bolo vidieť zdesenie a na Tare potom tiež. Ally sa zobudila. Ten ksicht na Tare a Rebeke jej nepomohol ku krásnemu ránu. Ally už otvárala ústa určite s otázkou: Čo sa stalo? Ale nestihla vidať zo seba čoby len hlásku. Tara a Rebeka začali rýchlo rozprávať jedna cez druhú. Ale rozumieť im bolo. Ally sa začala vážne tváriť. „Čo že sa to stane?“ neveriacky povie Zuza, o ktorej si doposiaľ mysleli, že spí. „Počula si.“ povie smutne Rebeka. Zuza začala otázkami rôzneho typu. „Stop! Nič sa nepýtaj! Ja neviem odpovedať na otázky. Ja viem len čo som povedala.“ prekríkla ju Rebeka. „Ale mi ten transportér musíme použiť. Zrovna ten. Iný nie je.“ povedala Tara. Všetky si vymieňali smutné výrazy. Nechcú prísť o prekvapený výraz na čarodejkiným tvárach. „To riskneme.“ odhodlane povedala Tara ako vodkyňa. Nuž Tara je vodkyňa a jej slovo je silné ako 22 chlapcov. „Papier!“ zakričala Tara. Že sa jeji rodičia nezobudili. „Ako sa používa transportér 2 (tak sa volá)?“ opýtala sa Tara. Papier napísal: Vytvoríte spoločnú guľu mocí a poviete kam chcete ísť. Ale ak sa prvý krát transportujete, môžete byť na inom svete len pol hodinu. Snáď sa vám to podarí. „Snáď.“ povedala sniacky Tara. Zobrala pero a papier a napísala rodičom odkaz: Išli sme plávať. Vrátime sa sami a asi nás nenájdete ak nás budete hľadať. Ale sme veľké. A môže sa začať. Tara spravila dúhovú guľu a tiež vodnú guľu. Spojila ich. To isté spravili aj jej kamarátkami so svojimi mocami. Tara a kamarátky začali gule približovať k sebe. Pri dotyku sa okolo nich spravilo silové pole. Bolo to celé pekné. Gule sa spojili do jednej veľkej a dievčatá začali naraz rozprávať: „Zaveď nás na planétu Inoris!“ Všetky boli napnuté a zrazu sa začali premiestňovať. Zmizli. Ale kam? Koniec tridsiatej tretej kapitoly Celý článok ›

Tridsiata druhá kapitola „Papier!“ prikázala Tara. „Napíš o nás zaujímavosť. Takú, ktorú nevieme.“ povedala Tara. Na papieri bolo: Moc slnka: Ally a Rebeka spolu tvoria spoločnú moc slnka. Tara: Tara má všetky schopnosti. Aj ona má moc slnka ale samostatnú. Moc slnka: Keby mala dajme tomu Ally len moc slnka mala by moci: slnko oheň svetlo Zuza: Tej sa táto informácia netýka „Takže my máme spolu moc slnka.“ tešia sa spolu Ally a Rebeka. „Vyčarujte niečo.“ povedala Tara. Ally a Rebeka spojili ruky a naraz povedali: „Model slnka.“ Nad ich rukami sa objavilo malé svietiace slniečko. „Vau! Tak toto budeme využívať často.“ Dievčatá sa aspoň zase dozvedeli niečo o svojej moci.JJ 2.časť tridsiatej druhej kapitoly Práve z neba k dievčatám zletel malý zelený papierik. Tara ho rýchlo chytila a čítala na hlas: „Teraz dievčatá idete zložiť ďalšiu skúšku: vyberiete si jednu moc z víl a morských panien a zase budete v dimenzii ale na inej planéte kde ľudia žijú v menšom vidieku. Na úlohu musíte prísť samé ale poradím vám. Ten, koho vidieť nie je. A Tara blahoželám. Máš všetky prídavné stupne za sebou. Ďalej nasledujú kategórie s názvom čísla. Patria tam: jednotky, desiatky a stovky. Potom sú ďalšie stupne a zase ďalšie. Vždy sú ďalšie.“ „Ja si vyberám z víly vzduch a z m.p. vodu.“ povedala Tara. Tara zmizla. „Ja si vyberám oheň a u panny je to jasné.“ povedala a zmizla Ally. „Ja si vyberám vodu a u panny mi to je jasne tiež.“ povedala Zuza a zostala tam už len Rebeka, u ktorej bolo všetko jasné a zmizla za dievčatami. Tretiačasť kapitoly: Dievčatá sa objavili v dedine, kde práve išli bojovníci kráľa dediny a asi chceli vybrať ľuďom ich peňaženky. Potom už nebudú nič mať. Práve jeden okráda jednu ženu. „Pomôžme im.“ povedala Tara. Tara utekala za tetou a vojaka strhla so vzduchovou vlnou. Teta sa zamkla v dome. Ale vojak utekal za Tarou. „Ups.“ povedala Tara. A urobila malú vodnú guľu. Vojak na ňu akurát tak pozeral až mu išli oči vypadnúť. Zuza videla utekajúceho vojaka za tetou. Tara vedela presne čo má spraviť. Vyliala tam vodu a Zuza ju hneď zmrazila. Teta sa zamkla tiež. Ally urobila okolo vojaka ohnivý kruh a pomohla starej tete ísť domov. „Príď za mnou s kamarátkami vílami a ukážem vám niečo. Ale teraz dokončite svoju prácu.“ povedala teta. Ally sa otočila za Tarou a potom naspäť. Teta tam už nebola a dvere boli zavreté. Dievčatá už zahnali vojakov späť. „Baby, poďte sem. Teta nás k sebe volá.“ povedala Ally. Tara zaklopala. Dvere sa samé otvorili a dievčatá videli babičku štrikovať. „Aha! Tu ste.“ povedala a dievčatám pred nosom zatvorila dvere. Trochu neslušné na to, že ich volala k sebe. No nič. Musia riešiť hádanku. Už pomaly išli ale babička znovu otvorila. „Poďte do vnútra.“ pozvala ich k sebe. Domček z vnútra vyzeral zrazu úplne inak. Nebol tam nábytok ale steny boli rovnaké. Akurát tam, kde bola obývačka boli samé zrkadlá a usmievavá babička. „Tu môžete lúštiť svoju hádanku. Ja si zatiaľ zdriemnem.“ povedala a odišla. Keď dievčatá vošli dnu, izba bola dva-krát väčšia. Bolo tam aspoň 16 zrkadiel. Každá prezerala štyri a zrazu sa ozvala Rebeka: „Tu ma nie je vidieť. Nevidím sa v zrkadle.“ „Ten, koho vidieť nie je. Vyriešili sme hádanku. Ale to znamenalo, že našou úlohou bolo dostať sa do nášho sveta.“ Tara povedala. Vystrela ruku do zrkadla a ruka bola v zrkadle. Potom Tara nakukla do neho a vošla doň. Bola na pláži za skalou. Videla tam seba aj s Ally, Zuzou a Rebekou aj keď oni čakajú na druhej strane. Zuza sa práve pozerala na hodiny a bolo 19:39. Už sa trochu stmievalo. Tara je snáď v inom čase. Postavila sa pred seba ale nikto si ju nevšimol. Sedeli v tureckom sede vedľa seba v kruhu a zrazu sa tam objavili čarodejky a chceli sa odplatiť ale oni neboli vôbec pripravená, ani nevedeli, že tam tie čarodejky sú. Tara (tá neviditeľná) išla k čarodejkám a počúvala ich. „Skočíme na ne s odplatou?“ pýta sa Lucy. „Nie. Poznáš to Tara a spol. to skazia. Musíme to naplánovať. Diana, ty si tu na rozmýšľanie.“ hovorí Diara. „Možno keby mrzlo more, by sa snažili ho roztopiť. Skočili by sme na ne.“ povedala Diana. „Dobrý nápad. Má to háčik. My sme tri, oni sú štyri. Museli by sme sa zbaviť Rebeky. A moje kúzla nie sú silné ako ich. Nemám moc zmraziť celé more. „ povedala Diara. „Stačí len to čo oni uvidia. Ja viem, že takú moc nemáš a že keď ho zmrazíš hneď sa roztopí ale ide tu o zmätok.“ povedala Diana. „Mohli by ste sa už dohodnúť? To more sa vyparí kým vy vynájdete dobré riešenie.“ povedala Lucy. „Čuš! Skús niečo na rýchlo vymyslieť ty. Ty si vždy tá najmúdrejšia.“ povedala… Celý článok ›